Letisko Piešťany (PZY) vzniklo v roku 1926 ako vojenská základňa. Lietanie v kúpeľnom meste je však staršie. Prvý organizovaný letecký deň na Slovensku sa tu konal už v roku 1914, dvanásť rokov pred založením letiska a len pár dní pred vypuknutím prvej svetovej vojny.
Aviatika sa do vtedajšieho Uhorska dostala pomerne rýchlo po tom, čo Francúz Louis Blériot v júli 1909 ako prvý preletel kanál La Manche. Už v októbri toho istého roku predviedol svoje umenie v Budapešti na cvičisku Rákosmező a senzácia vzbudila taký záujem, že tamojší Aeroklub tam v roku 1910 zorganizoval prvú leteckú šou v krajine. Letecké dni na Rákosmező sa potom opakovali pravidelne – až kým sa v roku 1914 akcia nepresunula na Slovensko.
Dôvodom bol zákaz. Budapeštianske policajné riaditeľstvo krátko pred plánovaným termínom zakázalo ďalšie letecké demonštrácie na Rákosmező, pretože priestor nebol oplotený a hrozilo nešťastie. Vojenské úrady odmietli súhlasiť s jeho oplotením, a tak si usporiadateľský Aeroklub musel nájsť iné miesto. Padol návrh na mesto, ktoré malo vo svete dobré meno – Piešťany.
Organizátor sa vlastného podujatia nezúčastnil
Prípravy viedol Štefan Petróczy z Granča-Petroviec, neskorší konštruktér prvého funkčného vrtuľníka na svete. Tesne pred termínom ho však narukovali do rakúsko-uhorskej armády. Nemohol tak usporiadať ani plánovanú prednášku o balonistike, ani sa postaviť na štart. Letecký deň sa napokon konal 26. júla 1914 na golfovom ihrisku v Piešťanoch, kde postavili provizórne hangáre pre stroje.
Do súťaže sa prihlásilo šesť pilotov – Viktor Vittman, Anton Lányi, Andrej Kvas, Jozef Tóth, devätnásťročný Július Minár a samotný Petróczy, ktorý napokon nelietal. Vittman a Lányi leteli na dvojplošníkoch typu Lohner s motorom s výkonom 90 konských síl, Kvas a Tóth na strojoch vlastnej konštrukcie, Minár na lietadle z dielne bratov Létayovcov, zloženom vraj výlučne z uhorských súčiastok.
Tri disciplíny a počasie na poslednú chvíľu
Súťažilo sa vo výškovom lete (minimálne 600 metrov), v lete na čas na trase Piešťany – Ostrov a späť a v lete na rýchlosť, kde sa vyžadovalo aspoň 75 kilometrov za hodinu. Predchádzajúce dni pršalo a nálada medzi organizátormi bola pochmúrna – krajinou sa po atentáte v Sarajeve šírili obavy z blížiacej sa vojny. V deň podujatia pršalo ešte doobeda, popoludní sa ale obloha natoľko vyjasnila, že preteky napokon odštartovali, hoci s meškaním. Prišlo na ne prekvapivo veľa divákov, ktorí si chceli pozrieť niečo, čo dovtedy na Slovensku nikto nevidel.
Výškový rekord aj prvá cena pre najmladšieho
Vittman vyletel do 2200 metrov a prekonal tak ukážkový let skúseného pilota Štefana Doboša, ktorý pred samotnými pretekmi dosiahol 1850 metrov. Získal tak prvú cenu 800 Kčs aj víťazstvo v rýchlostnej disciplíne. Mladý Minár obsadil druhé miesto vo výškach (1050 m) a vyhral pretek na čas s výsledkom hodina, minúta a 50 sekúnd. Usporiadatelia navyše vyplácali aj osobitnú cenu za usilovnosť a podiel na tržbách z podujatia, ktorý si medzi sebou delili Aeroklub a piloti v pomere približne tretina ku dvom tretinám. Vittmanovi sa tak podľa dobových záznamov podarilo z jedného popoludnia zarobiť viac než 4000 vtedajších korún. Ceny odovzdali účastníkom na slávnostnom večeri v kúpeľnom hoteli Thermia, podujatie uzavrel letecký ples.
Pre Piešťany mal deň zmysel aj komerčne: vstupné sa pohybovalo od 60 halierov za miesto na brehu Váhu až po 4 koruny za lóžu priamo na ploche. Úspech otvoril mestu cestu k leteckej tradícii, ktorá sa – s prestávkami počas oboch svetových vojen aj socializmu – udržala dodnes. Dnešný Festival Letectva Piešťany je jej priamym pokračovateľom, hoci sa koná o vyše sto rokov neskôr a na úplne inom mieste – na ploche dnešného Letiska Piešťany, ktoré v roku 1914 ešte neexistovalo.
Vittmanov triumf netrval dlho. O necelý rok neskôr, 9. mája 1915, zahynul pri havárii pri rakúskom Asperne – mieste, podľa ktorého niesli nápis na trupe lietadlá rovnakého typu, aký lietal aj nad Piešťanmi.
Prečo na tom záleží
Piešťany si dnes spájame hlavne s kúpeľmi a charterovými letmi na dovolenku, no mesto malo s letectvom blízky vzťah ešte skôr, než vzniklo civilné letisko. Prvý letecký deň na Slovensku sa neodohral na vojenskom cvičisku ani pri hlavnom meste, ale na golfovom ihrisku v kúpeľnom mestečku – a to najmä preto, že susedná Budapešť svoje letisko považovala za príliš nebezpečné. Táto takmer náhodná voľba položila základ leteckej tradícii, ktorá v Piešťanoch pokračuje dodnes, hoci dnešné lietadlá so starými dvojplošníkmi typu Lohner už nemajú takmer nič spoločné.
