Letisko Piešťany stojí župu 200-tisíc eur ročne. Čo za to dostane?

Letisko Piešťany (PZY) dlhé roky nevedelo uživiť samo seba. Trnavská župa mu preto pravidelne dopláca, no verejné čísla z rokov 2019 až 2021 ukazujú, že dotácia tvorila vyše tretiny tržieb letiska.

Údaje, z ktorých vychádzame, pochádzajú z agentúry SITA a sú z rokov 2020 a 2021. Novšie verejné čísla sme pri písaní nenašli, preto ich berte ako stav z čias, keď sa o budúcnosti letiska rozhodovalo.

Komu letisko patrí

Prevádzkuje ho spoločnosť Letisko Piešťany, a.s. Najväčším akcionárom je Trnavský samosprávny kraj (TTSK). Menšími akcionármi sú mesto Piešťany a ministerstvo dopravy. Kraj teda nie je len donor, ale väčšinový vlastník, ktorý za podnik nesie zodpovednosť.

Ešte pred voľbami do krajských zastupiteľstiev v roku 2017 pritom kraj uvažoval o likvidácii spoločnosti. Súčasné vedenie župy potom záchranu letiska označilo za prioritu.

Koľko to stálo a čo za to bolo

V júni 2020 agentúra SITA informovala, že župa letisku pridá ďalších 200-tisíc eur na prevádzku a rozvoj. Zmluva obmedzila použitie peňazí na náklady priamo spojené s udržiavaním a rozvojom letiska. Dôvod bol jednoduchý: firma sa dlhodobo nezaobišla bez cudzej pomoci a výnimka Európskej komisie umožňuje takto podporovať malé letiská.

V marci 2021 Protimonopolný úrad potvrdil, že prevádzková pomoc je v súlade s pravidlami štátnej pomoci a de minimis. Kraj smie letisku pomáhať minimálne do roku 2023 a pomoc môže pokryť prevádzkové straty z rokov 2015 až 2020. Župa už vtedy dávala letisku 200-tisíc eur ročne na úlohy vo verejnom záujme: udržanie prevádzky, rozvoj, osobnú a nákladnú dopravu, turizmus či podporu podnikania a zamestnanosti.

Čo z čísel vyplýva

Tržby letiska medzi rokmi 2018 a 2019 vzrástli zhruba o 60 percent, najmä vďaka charterovým letom. Aj tak by ročná dotácia 200-tisíc eur pokryla asi 36 percent tržieb z roku 2019. Na každého z približne 10 500 cestujúcich tak pripadlo okolo 19 eur verejných peňazí. Ide o hrubý prepočet, ktorý nezohľadňuje cargo ani ostatné služby, no dáva predstavu o rozsahu podpory.

Porovnanie s minulosťou je výrazné. Rekord 44-tisíc cestujúcich padol na letisku už v roku 1969, o čom píšeme v texte o historickom rekorde letiska. Dnešný objem je zhruba štvrtinový.

Dlhy a investície

Letisko v rámci konsolidácie nahradilo pôžičky od súkromných osôb a firiem v celkovej výške 500-tisíc eur štandardným bankovým úverom. Predseda župy Jozef Viskupič označil staré pôžičky za netransparentné a rizikové. Mesto Piešťany zároveň plánovalo vložiť do základného imania 688 500 eur, no v marci 2021 o tom Protimonopolný úrad ešte nerozhodol.

Ministerstvo dopravy malo v roku 2021 financovať nové bezpečnostné vybavenie, napríklad batožinový skener a hasičské vozidlo. Sumu zdroj neuvádza. Aj preto je zaujímavé sledovať, ako sa v praxi plnia sľuby o rozvoji infraštruktúry, napríklad pri hangároch, ktoré mali stáť už v roku 2023.

Čo to znamená v praxi

Malé regionálne letisko sa takmer nikde v Európe neuživí len z poplatkov od cestujúcich. Fixné náklady na dráhu, hasičov a bezpečnosť sú rovnaké, či pristane desať lietadiel, alebo desať tisíc ľudí. Pri Piešťanoch preto rozhoduje najmä to, či sa podarí pritiahnuť pravidelné charterové linky a prenájmy stojísk, ktoré tržby zvyšujú bez ďalších veľkých nákladov.

Pre čitateľa z regiónu z toho plynie jednoduchý záver: pokiaľ chce mať Považie letisko na dosah, bude ho aj naďalej spolufinancovať z verejných zdrojov. Otázka teda nestojí, či letisko dotovať, ale aké výsledky z dotácie vyžadovať, napríklad počet cestujúcich, charterových liniek alebo obsadenosť stojísk.